2012 - 10 € - Chatam Sofer - 250. výročie narodenia Ag b.k.
Averz (lícní strana):
Na líci mince je v trojuholníkovej ploche stvárnený výsek z veduty Bratislavy z obdobia pôsobenia Chatama Sofera. Naľavo od nej je v dvoch riadkoch označenie nominálnej hodnoty 10 EURO a napravo je štátny znak Slovenskej republiky, pod ktorým je letopočet 2012. Názov štátu SLOVENSKO je v opise v hornej časti mincového poľa. Štylizované iniciálky mena a priezviska autora výtvarného návrhu mince Pavla Károlyho PK a značka Mincovne Kremnica sú v spodnej časti veduty.
Reverz (rubová strana):
Na rube mince je v trojuholníkovej ploche zobrazený portrét Chatama Sofera doplnený zvitkom Tóry a sedemramenným svietnikom. Pri ľavom okraji mince je v opise meno a priezvisko CHATAM SOFER a pri jej pravom okraji je v opise prepis mena a priezviska v hebrejčine. V spodnej časti mincového poľa sú letopočty označujúce rok jeho narodenia 1762 a úmrtia 1839.
PODROBNOSTI K 2012 - 10 € - Chatam Sofer - 250. výročie narodenia Ag b.k.
Národná banka Slovenska vyhlásila v apríli 2011 verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh striebornej zberateľskej mince v nominálnej hodnote 10 eur k 250. výročiu narodenia Chatama Sofera, významného ortodoxného rabína a učenca uznávaného v celom židovskom svete. Do súťaže predložilo osemnásť autorov dvadsaťštyri výtvarných prác. Komisia guvernéra NBS na posudzovanie výtvarných návrhov slovenských eurových mincí ich hodnotila v júni 2011. Odbornými poradcami komisie pri výbere výtvarného návrhu mince boli PhDr. Martin Korčok, PhD, zástupca riaditeľa SNM - Múzea židovskej kultúry a PhDr. Peter Salner, predseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave.
Na realizáciu mince bol schválený výtvarný návrh Pavla Károlyho, ktorý v súťaži získal prvú cenu. Komisia ocenila, že jeho návrh spĺňa všetky požadované kritériá z obsahovej i výtvarnej stránky. Averz a reverz sú komponované v dvoch protiľahlých trojuholníkových plochách, ktoré svojím prekrytím vytvárajú symboliku Dávidovej hviezdy. Na averznej strane je dobová veduta Bratislavy s dominantným Bratislavským hradom v detailnom reliéfnom spracovaní. Reverzná strana trojuholníkovej plochy obsahuje portrét Chatama Sofera v spojení s tórou, základným židovským zákonom, a menorou, tradičným sedemramenným svietnikom. Kladom návrhu je kompozičné riešenie reliéfnych trojuholníkových plôch v kontraste s čistou plochou mincového poľa so zakomponovanými textami a štátnym znakom, ktoré vytvárajú harmonický celok.
Druhá cena bola udelená Mgr. art. Miroslavovi Hricovi, ArtD. za vyvážený návrh dobre vystihujúci zadanú tému. Mincové pole averzu je vyplnené reliéfom zobrazujúcim dobovú vedutu Bratislavy, ktorá je doplnená rozvinutou tórou a vhodne zakomponovaným názvom krajiny a štátnym znakom. Reverznej strane dominuje portrét Chatama Sofera vkomponovaný do reliéfnej podoby knihy, symbolu jeho učenosti, filozofie a osobnosti.
Tretiu cenu získal Karol Ličko. Jeho návrh komisiu zaujal najmä portrétom zaujímavo zasadeným do Dávidovej hviezdy, ktorá určuje celkovú kompozíciu reverzu. Organickou súčasťou kompozície oboch strán návrhu je umiestnenie nápisov.
Chatam Sofer (24. září 1762 – 3. října 1839) – židovský učenec, pedagog a spisovatel. Vrchní rabín v Prešpurku (dnešní Bratislavě).
Chatam Sofer se narodil do nábožensky silně založené rodiny ve Frankfurtu nad Mohanem jako Moše Schreiber. Jeho otec byl učitelem tóry a písařem, podle čehož také získal příjmení. Sofer totiž významově odpovídá německému slovu Schreiber (písař). Matka byla vnučkou hlavního frankfurtského rabína, a tak není divu, že její syn už v sedmi letech ovládal traktáty z Talmudu. Vynikal však nejen znalostmi hebrejštiny a posvátných textů, později, díky studiím v Mohuči, pronikl do tajů biologie, anatomie, astronomie i matematiky.
V roce 1782 se po neshodách s otcem přestěhoval za svým prvním a uznávaným učitelem rabi Adlerem na Moravu. Kromě jiných míst působil také v Boskovicích a v Prostějově.
13. října 1806 se stal rabínem v Prešpurku, kde vybudoval ješivu, školu pro studium židovského práva a Talmudu, jejíž absolventi se často stávali rabíny. Prešpurská ješiva brzy získala věhlas a stala se nejvýznamnějším centrem ortodoxního judaismu v Evropě. Sám Chatam Sofer je dodnes vnímán jako odpůrce reformního a obránce tradičního judaismu. V Prešpurku tento výjimečný rabín a učenec vydržel až do své smrti v roce 1839.
