Andrej Kmeť – 100. výročie úmrtia b.k.
Averz (lícní strana):
Na líci mince sú v kompozícii štylizovanej mohyly v tvare písmena M,
symbolizujúceho múzeum a Muzeálnu slovenskú spoločnosť, zobrazené atribúty
muzeálnej zbierkovej činnosti. Gotické prvky architektúry symbolizujú
mimoriadnu hodnotu kultúrneho dedičstva siahajúceho do vzdialenej minulosti,
hodiny sú symbolom plynutia času, drevenica a starý kríž z cintorína
zastupujú dedinskú architektúru. Názov štátu SLOVENSKÁ REPUBLIKA je v opise
pri hornom okraji mince a pod ním je štátny znak Slovenskej republiky.
Označenie nominálnej hodnoty 200 Sk je v spodnej časti mincového poľa. Rok
vydania 2008 je umiestnený pri pravom spodnom okraji mince a pod ním je
iniciálka priezviska autora výtvarného návrhu Štefana Novotného N a značka
Mincovne Kremnica
Reverz (rubová strana):
Na rube mince je v strede mincového poľa zobrazený portrét Andreja Kmeťa, v
pravej časti doplnený fragmentmi predmetov z jeho zberateľskej činnosti. Pri
ľavom okraji je v opise meno a priezvisko ANDREJ KMEŤ a pri pravom okraji sú
letopočty jeho narodenia a úmrtia 1841 – 1908.
PODROBNOSTI K Andrej Kmeť – 100. výročie úmrtia b.k.
Andrej Kmeť
Andrej Kmeť (19. 11. 1841 – 16. 2. 1908) – kňaz, národovec a vedec amatér
– botanik, archeológ, etnograf a múzejník, je jedným z posledných
polyhistorov slovenských národných dejín. Patril k popredným predstaviteľom
a organizátorom vedeckého a kultúrneho života a je považovaný za zakladateľa
slovenského múzejníctva.
Bol iniciátorom založenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Turčianskom Sv.
Martine (1893) a jej prvým a doživotným predsedom. Zaslúžil sa o výstavbu
prvej budovy Slovenského národného múzea v Turčianskom Sv. Martine (1906 –
1907). Múzeu daroval množstvo zbierok, z ktorých k najcennejším patria
herbár obsahujúci viac ako 77 tisíc položiek a kostrové pozostatky mamuta.
Je autorom množstva popularizačných i odborných článkov a knižných prác.
Zaujímal sa o etnografiu, folkloristiku a slovenské ľudové umenie propagoval
aj v zahraničí. Najväčšie úspechy dosiahol v botanike a jeho meno nesú
viaceré ním objavené rastliny. Bol členom niekoľkých domácich a
medzinárodných vedeckých spoločností.
Andrej Kmeť - Pamätná strieborná minca
Na líci mince sú v kompozícii štylizovanej mohyly v tvare písmena M,
symbolizujúceho múzeum a Muzeálnu slovenskú spoločnosť, zobrazené atribúty
muzeálnej zbierkovej činnosti. Gotické prvky architektúry symbolizujú
mimoriadnu hodnotu kultúrneho dedičstva siahajúceho do vzdialenej minulosti,
hodiny sú symbolom plynutia času, drevenica a starý kríž z cintorína
zastupujú dedinskú architektúru. Názov štátu SLOVENSKÁ REPUBLIKA je v opise
pri hornom okraji mince a pod ním je štátny znak Slovenskej republiky.
Označenie nominálnej hodnoty 200 Sk je v spodnej časti mincového poľa. Rok
vydania 2008 je umiestnený pri pravom spodnom okraji mince a pod ním je
iniciálka priezviska autora výtvarného návrhu Štefana Novotného N a značka
Mincovne Kremnica.
Na rube mince je v strede mincového poľa zobrazený portrét Andreja Kmeťa, v
pravej časti doplnený fragmentmi predmetov z jeho zberateľskej činnosti. Pri
ľavom okraji je v opise meno a priezvisko ANDREJ KMEŤ a pri pravom okraji sú
letopočty
Doporučujeme:
- Další informace o minci
- Informační leták (PDF soubor)
200 Sk Andrej Kmeť – 100. výročie úmrtí
Andrej Kmeť (19. 11 1841 – 16. 2. 1908) –
slovenský archeolog, geolog, paleontolog, historik, botanik a etnograf.
Římsko-katolický kněz. Zakladatel moderní slovenské muzeologie.
Andrej Kmeť se narodil v početné rodině kováře v obci
Bzenica. Základní školu absolvoval v blízké vesnici Žarnovická Huta, poté
nastoupil na piaristické gymnázium v Banské Štiavnici, kde se vyučovalo
německy. Po ukončení šesté třídy pokračoval další dva roky ve studiu v
Trnavě. V září 1861 pak odešel do Ostřihomi, kde vystudoval teologii a byl
vysvěcen za kněze. Právě v Ostřihomi se začalo formovat jeho národní
cítění, pod jehož vlivem začal později prosazovat slovenský jazyk do škol.
Po studiích nastoupil v roce 1865 jako kaplan do
Senohradu a po třech letech se stal farářem v Krnišově. V obou obcích
založil církevní knihovny a ovocné sady, působil jako organizátor
kulturního života, šířil osvětu mezi zemědělci a pěstiteli. Spektrum jeho
zájmu bylo velmi široké: sbíral minerály, vytvářel herbář (obsahoval více
než 72 000 položek, z toho bylo 6 tisíc růží), studoval slovenské
názvosloví, folklor a tradice.
Své poznatky často publikoval v různých tehdejších
periodikách.
V roce 1878 byl přeložen do obce Prenčov. Okouzlen
tamní přírodou se začal ještě vášnivěji zabývat botanikou, která ho
oslovila už za studií. Zvláštní pozornost věnoval vrcholu Sitno a jeho
okolí. Lokalita je známá bohatým výskytem různých druhů rostlin, ale též
archeologickými nálezy, jejichž původ sahá až do pravěku. Z období
působení v Prenčově pochází i Kmeťovo významné dílo Veleba Sitna. Jeho
zásluhou byla roku 1895 založená Muzeální slovenská společnost, jíž se
stal předsedou. Mezi Kmeťovy kuriózní nálezy patří i kostra mamuta, kterou
věnoval Slovenskému národnímu muzeu. Andrej Kmeť je pochován na Národním
hřbitově v Martině. Jeho památku připomíná kamenná mohyla s křížem.